Vážená excelencia, pán veľvyslanec štátu Izrael, vážení preživší, vážení predstavitelia Židovskej obce, vážení predstavitelia cirkví, dámy a páni.
 
9. september 1941 sa zapísal do našich dejín ako tragický deň, v ktorom vláda vojnového Slovenského štátu prijala nariadenie o právnom postavení židov známy ako Židovský kódex.

Toto nariadenie:
–       odobralo našim spoluobčanom židovského pôvodu občianske a ľudské práva,
–       vylúčilo ich zo spoločenského a hospodárskeho života, zbavilo ich majetku,
–       a v konečnom dôsledku im odňalo život vo vyhladzovacích táboroch.

Dovoľte mi krátku citáciu zo židovského kódexu z 9. septembra 1941:
●       Židia nemajú volebné právo a nie sú voliteľní do Snemu Slovenskej republiky ani do orgánov verejnoprávnych korporácií.
●       Žid nemôže byť verejným notárom, advokátom, civilným inžinierom.
●       Židia nemôžu vykonávať lekársku a zverolekársku prax
 
Ako sa asi počas vojny cítil napríklad lekár, ktorý vo svojej ambulancii liečil a zachraňoval ľudí bez rozdielu, keď mu povedali, že už viac nie je hodný byť lekárom.
 
Po strate dôstojnosti prišla ešte väčšia tragédia. Z ľudí sa stali bezmenné čísla. A z čísel obete.
 
Je smutné, že ani víťazstvo nad fašizmom v roku 1945 so sebou automaticky neprinieslo aj porážku rasovej či náboženskej neznášanlivosti.
 
Židia, ktorí prežili hrôzy koncentračných táborov a zúbožení sa chceli vrátiť do svojich domovov, sa často stretli s odporom, hnevom, pogromami.
 
Dnes tu stojím ako predseda vlády (spolu s ostatnými členmi vlády) a uvedomujeme si bremeno minulosti a jeho následky až po dnes.
 
Cítim bolesť a zármutok nad stratou tisícov ľudských životov, ktoré násilne vyhasli pre zlobu a nenávisť.
 
Uvedomujem si strádanie a prenasledovanie tých, ktorým sa podarilo uniknúť pred transportom, ale skrývajúc sa, zápasili o holý život.
 
Viem, že nie je možné vrátiť odňaté životy a ani  prežitú bolesť, ale som presvedčený, že je možné prinavrátiť odňatú dôstojnosť prejavením úcty.

Dámy a páni, vzácni preživší holokaustu, vážení členovia židovskej obce na Slovensku,
 
dovoľte mi ako predsedovi vlády Slovenskej republiky v mene vlády SR vyjadriť hlbokú ľútosť nad prijatím Židovskeho kódexu a ospravedlniť sa za všetko príkorie a straty, ktoré jeho vykonávanie prinieslo do životov vás a vašich predkov.
 
PROSíM O ODPUSTENIE!
 
Dnes si pripomíname smutné 80. výročie od týchto udalostí.
 
Žiaľ, aj dnes sú ľudia v spoločnosti ostrakizovaní – pre rasu, náboženstvo, pohlavie, ale aj pre názor.
 
Našou povinnosťou je odmietať takéto správanie hneď v zárodku a opakovane vysvetľovať, k čomu podobné postoje viedli v minulosti.
 
Aj kvôli nim nesmieme rezignovať. Preživších holokaustu je z roka na rok menej.
 
Počuť ich osobné svedectvo, ich príbeh, je čoraz vzácnejšie. Nedovoľme, aby tieto svedectvá prekričali hlasy plné nenávisti.
 
S ideológiou vojnového Slovenského štátu aj so Židovským kódexom u nás vtedy súhlasilo mnoho ľudí. Som však hrdý, že sa v ťažkých a nebezpečných časoch našli Slováci, ktorí režimu vzdorovali a pomáhali prenasledovaným židom.
Ukrývali ich, zásobovali jedlom i liekmi.
 
Išlo o nesmiernu odvahu a tá nezostala nepovšimnutá. Na Slovensku máme okolo 600 ľudí ocenených titulom „Spravodlivý medzi národmi“. Je to vyznamenanie štátu Izrael za záchranu židovských spoluobčanov počas holokaustu.
Nie je to nízke číslo a ja za to všetkým týmto hrdinom a ich potomkom úprimne ďakujem.
 
Dovoľte mi vyjadriť vieru, že my ako súčasná spoločnosť sme si zobrali svoje poučenie, a už nikdy nedovolíme, aby sa niečo čo i len málo podobné opakovalo!
 
Zákony boli dané na to, aby chránili život, prinášali poriadok a spravodlivosť.
 
To je našim odhodlaním a snažením ako vlády Slovenskej republiky.

Zdroje dalších informací:  

Web Ústavu pamäti národa 

Facebook Ústavu pamäti národa